Bergvallov systém

Erik Bergvall bol bronzový medailista vo vodnom póle na OH 1908, neskôr významná osobnosť švédskeho športu a žurnalista. Na vyraďovacom systéme sa mu nepáčilo, že najväčší favorit nie je dosadzovaný a začína od prvého kola. Preto môže naraziť na druhého najväčšieho favorita skôr ako vo finále a vyradiť ho bez nároku na medailu. Riešenie videl v udelení divokej karty tímu, ktorý v prvom kole vypadne s neskorším celkovým víťazom turnaja. Nepríjemné však je to, že tento vzkriesený účastník turnaja do poslednej chvíle nevie, že to bude práve on. Všetci, ktorí prehrajú v prvom kole, musia tak čakať do finálového zápasu. Väčšina z nich zbytočne. Keď sa skončí finálový zápas, poznáme tím so zlatom, ale so striebrom ešte nie.

V praxi to bude vyzerať asi nasledovne:

Hypotézou je to, že Ekvádor nemal možnosť získať medailu len preto, že hral s najsilnejším tímom v súťaži už v prvom kole. Bergvallov systém má zmysel len pri jednoduchých elimináciách a ak sú súperi do pavúka žrebovaní náhodne, nie dosadení cez ranking. Ekvádor teda môže hrať o striebornú medailu a jeho konkurentmi o tento kov bude Argentína, neúspešný finalista, a Čile alebo Kolumbia. Bergvall dával prednosť tímu, ktorý v semifinále prehral s neskorším šampiónom, iní sa už prikláňali k rankingu alebo umiestneniu v minulom roku. Keď striebro získalo Čile (alebo Kolumbia), Ekvádor a Argentína šli do bojov o bronz, kde ich doplnil ďalší účastník. Porazený finalista teda môže ostať absolútne bez medailí.

Organizačné výhody/nevýhody:
    Všetky zúčastnené tímy sú v nádeji, že si ešte zahrajú. Väčšina z nich ostane sklamaná. 

Praktické výhody/nevýhody:
    Hoci Bergvall bojoval proti znevýhodneniu vyradeného tímu v prvom kole, takýmto spôsobom ho výrazne zvýhodnil, keď ho vráti do hry len vďaka úspechu jeho súpera. Turnaj nevyvrcholí finálovým zápasom (zápasom o zlato). To je udelené ako prvé a až potom sa bojuje o ďalšie kovy.